Po ukončení aktívnej športovej kariéry sa nedokázal vzdať svojej najväčšej vášni – hokeja. Spôsob, ako môcť pri spomínanom športe zostať a súčasne naplniť svoju túžbu a síce pomôcť ďalším hráčom, predsa len našiel.
Ľubomír Sekeráš otvorene priznáva, že si uvedomuje potrebu vzdelávania i profesionálnych športovcov a tak sa stal spoluzakladateľom EUHL (Európska univerzitná hokejová liga) – teda súťaže, v ktorej pôsobia hráči študujúci na vysokej škole.
Aktívne ste sa venovali hokeju viac než 20 rokov, vystriedali ste slovenskú, českú či švédsku ligu, dokonca máte za sebou i niekoľkoročné pôsobenie v NHL. Trvali dlho rozhodnutia týkajúce sa vašej ďalšej aktivity po skončení s hokejom?
„Keď som s profesionálnym hokejom skončil, premýšľal som, čomu sa budem venovať v ďalších rokoch. Keď má človek celoživotnú vášeň, nedokáže sa jej vzdať zo dňa na deň. Stále som chcel slovenskému hokeju pomôcť a vedel som, že cesta vedia cez mládež. Práve títo hráči sú tí kľúčoví, ktorých je potrebné podporovať a vytvárať pre nich čo najpriaznivejšie podmienky tak, aby nemuseli skončiť s hokejom už po mládežníckych súťažiach.“
Výsledkom vašej činnosti po ukončení kariéry je založenie EUHL (Európska univerzitná hokejová liga). Odkiaľ vôbec prišiel podnet na zrealizovanie takéhoto projektu?
„Prvý podnet prišiel keď som sa stretol s terajšími spoluzakladateľmi (Jaroslavom Strakom, Petrom Špankovičom, Františkom Sadeckým) a všetci spoločne sme sa zhodli, že je potrebné niečo takéto na Slovensku založiť. Avšak nielen pre Slovákov, ale aj pre zvyšných hráčov z Európy. Uvedomili sme si totiž, že je neskutočne veľa mladých hráčov, ktorí končia po juniorskej súťaži s hokejom iba preto, že sa nedokážu prebojovať ďalej. Často to ale nie je o tom, že by na to tí chlapci nemali, ale konkurencia je neskutočne veľká. Súčasne si títo hráči začínajú uvedomovať, že len hokej im v živote nestačí a že je potrebné i študovať, vzdelávať sa. Dávajú tak prednosť vysokým školám a korčule jednoducho zavesia na klinec. Prečo by sa ale mali vzdať hokeja kvôli vzdelaniu? Tieto dve činnosti je potrebné spojiť.“
V zámorí je myšlienka, ktorú ste vy začali v Európe len prednedávnom realizovať, už akousi samozrejmosťou. Dôraz sa tam kladie tak ako na šport, tak i na vzdelanie. Len na posledných MS v ľadovom hokeji mali Američania v tíme 19 hráčov, ktorí sa dostali do NHL z univerzitnej súťaže. Prišla sčasti inšpirácia i odtiaľto?
„V Amerike je univerzitná liga perfektne nastavená, má viac než 100-ročnú tradíciu. Snažíme sa preniesť sem to dobré, čo tam funguje; nechávame sa inšpirovať a využívať skúsenosti spoza oceánu. Chceme sa čo najväčšmi priblížiť tomu systému, ktorý je nadstavený v zámorí. Verím tomu, že postupne, pomalými krokmi, sa nám to podarí i tu – aj keď v menšom, ale chceme, aby to fungovalo práve na základe americkej univerzitnej hokejovej ligy.“
Máte za sebou dve sezóny EUHL. Možno už teraz spozorovať prvé pokroky či napredovania?
„Rozhodne áno. Začínali sme so šiestimi tímami, o rok neskôr ich už bolo deväť a dokonca z troch rôznych krajín (Slovensko, Česko, Rakúsko). Môžem s čistým svedomím povedať, že nespíme na vavrínoch a budujeme Európsku univerzitnú hokejovú ligu smerom vpred a verím, že v ďalších rokoch sa rozšírime ešte viac. Už teraz rokujeme s mužstvom z ďalšej krajiny, zatiaľ je ale všetko v štádiu dohadovania sa. EUHL sa čoraz viac dostáva do povedomia spoločnosti a hlavne stále viac a viac ľudí sa v rámci súťaže angažuje – nielen samotní hráči, ich tréneri a manažéri, ale i množstvo ďalších, prevažne študentov, ktorí týmto spôsobom naberajú skúsenosti a zručnosti, ktoré môžu následne využiť v profesijnom živote.“
V súčasnosti je vaša liga považovaná za akúsi jedinú možnosť, ktorej sa môžu mladí hráči uchopiť, ak nechcú definitívne skončiť s hokejom. Aké sú však vaše ambície – na akú úroveň by ste chceli EUHL dotiahnuť?
„Keď človek niečo robí a záleží mu na tom, vždy má len tie najvyššie ciele. Uvedomujeme si, že takéto veci si vyžadujú veľmi veľa času a nedá sa hneď dostať na úroveň, na akú by sme chceli. Chceme sa však v budúcnosti dostať minimálne na úroveň súčasnej prvej slovenskej hokejovej ligy, aby hráči cítili príležitosť prebojovať sa ešte aj do extraligy. Vyzerá to tak, že sme jediné možné východisko pre hráčov, ktorí skončili juniorskú súťaž a nepodarilo sa im prebojovať do seniorského hokeja. Vieme, že v dnešnej dobe si hráči už v nižšom veku viac a viac uvedomujú, že je potrebné i vzdelanie – vedieť len hrať hokej nestačí. Častokrát nemusí ísť ani o poznatky zo školy ako také, ale skôr o napredovanie, učenie sa cieľavedomosti, presadzovaniu sa. Sú to vlastnosti a črty človeka, ktoré sú potrebné ako v škole, resp. profesijnom živote, tak i na ľade. Mladým hráčom preto ponúkame možnosť študovať a hrať hokej súčasne; pracovať na rozvoji svojej osobnosti.“
Autor: Jana Danková